Prečo naši Slovanskí predkovia nedarovali rezané kvety.

Naši predkovia spoľahlivo vedeli o tom , že odtrhnutý kvet sa snaží prežiť
a bez koreňov a výživy začína aktívne nasávať životnú energiu z okolitého
prostredia. Zdrojmi tejto energie boli všetky živé organizmy , ľudia ,
zvieratá a ďalšie rastliny. To je dôvod prečo znalý liečitelia nikdy
nesušili natrhané byliny v obytných miestnostiach.

Bulharská veštkyňa Vanga odmietla prijať v svojom dome človeka , ktorý jej
priniesol kyticu kvetov " Prečo mi nosíš domov smrť?" - Spýtala sa . Ak jej
niekto chcel dať kvety , mohol jej priniesť v kvetináči s koreňmi Vanga
hovorila " Odtrhnutý kvet je symbol smrti , veď je zbavený schopnosti žiť."

Na Kube napríklad vidieť rezané kvety iba na cintoríne a polícia môže
uložiť pokutu za odtrhnuté kvety. A takýto postoj ku kvetom je nielen na
Kube.

Tradícia darovania rezaných čerstvých kvetov k nám prišla spolu s
kresťanstvom. Hlavne byzantský kňazi vnútili Slovanom tradíciu krášliť izby
rezanými kvetmi. Darovať rezané kvety nebol tradičný zvyk Slovanov , čo
potvrdzujú staré historické literárne pramene , ktoré rozprávajú o živote a
bývaní ľudí. *****

Môžem doplniť, aj keď nie o kvetoch, z časti to stým súvisí, pretože zvyk
venovať kytice rezaných kvetov sa spája okrem iného, aj s oslavou
narodenín, ku ktorým zvyčajne, hlavne keď ide o detí, patri torta a na nej
sviečky. Zvyk sfúknutia sviečok tiež nám bol vnútený. Každou sfúknutou
sviečkou, si práve oslávenec, uberá na životnej sile a musí vydýchnuť,
niekedy i to posledné. Horiaca sviečka symbolizuje plameň života, svetielko
nádeje, až tvoja sviečka dohorí... Aj mŕtvym zažíname sviečky a nechávame
dohorieť. Čo z toho vyplýva, robíme to naopak. Mali by sme nechať oslávenca
zažať svetielka a s pribúdajúcim vekom ich môže pribúdať.****